Liatra Kobold

Zásadná je pre ňu dobre priepustná, humózna pôda. Výborne sa jej darí v hlinitopiesočnatej záhradnej zemine, ktorá nezadržiava prebytočnú vodu. Toleruje aj suššie pôdy.

Naopak ťažké, ílovité a trvale zamokrené pôdy sú pre šuškardu nevhodné, pretože v nich môžu jej podzemné hľuzy veľmi ľahko zahnívať.

Šuškarda pochádza zo severoamerických prérií, a preto absolútne miluje plné slnko. Vyberte jej miesto, kam slnečné lúče dopadajú väčšinu dňa.

Zvládne síce aj mierny polotieň, ale na plnom slnku bude oveľa bohatšie kvitnúť, bude celkovo vitálnejšia a jej stonky zostanú dokonale pevné.

Nemusíte mať najmenšie obavy. Šuškarda nie je jedovatá ani toxická pre ľudí a úplne bezpečná je aj pre psy, mačky a iné domáce zvieratá.

Hoci nejde o bylinku alebo plodinu určenú na akúkoľvek konzumáciu, ak si na nej zvedavé dieťa alebo váš domáci miláčik náhodou pochutí, nehrozí im absolútne žiadne zdravotné nebezpečenstvo.

Zimný efekt znamená, že rastlina zostáva v záhone dekoratívna aj dlhé mesiace po svojom odkvitnutí. Stonky šuškardy s uschnutými klasmi preto odporúčame nestrihať hneď na jeseň, ale ponechať ich nedotknuté na svojom mieste.

Keď na ne v zime napadne jemný sneh alebo namrzne inovať, vytvoria v inak prázdnej záhrade nádhernú vertikálnu štruktúru a zimné divadlo.

Áno, šuškarda je doslova magnetom pre hmyz. Počas jej dlhého kvitnutia (júl až september) sa okolo nej neustále budú rojiť včely, čmeliaky aj rôzne druhy pestrofarebných motýľov. Predstavuje tak absolútne ideálnu a navyše bezstarostnú voľbu do prírodných a ekologických záhrad.

Nádherné súkvetia sa objavujú uprostred leta – od júla až do septembra.

Rastlina je unikátna najmä tým, ako rozkvitá. Zatiaľ čo drvivá väčšina klasnatých rastlín začína rozkvitať zospodu nahor, šuškarda otvára svoje kvety prekvapivo zhora nadol. Tento zaujímavý jav jej vyslúžil krásny ľudový názov „shorakvět“.

Veľkou výhodou šuškardy je fakt, že netrpí na žiadne bežné choroby. Listy aj stonky bývajú krásne zdravé a s jej pestovaním si poradí aj úplný začiatočník.

Pozor si ale musíte dať na hraboša poľného. Týmto drobným hlodavcom bohužiaľ chutia dužinaté hľuzy rastliny a dokážu ju zničiť zospodu. Ak s nimi na záhrade bojujete, odporúčame pri výsadbe použiť ochranné pletivové košíčky.

Sadenicu od nás obdržíte už zakorenenú v kvetináči. Len čo vám dorazí, odporúčame ju čo najskôr presadiť priamo na záhon.

Vyberte jej slnečné miesto a pred samotnou výsadbou rastlinu dobre zalejte. Ak nemôžete sadiť ihneď, umiestnite ju vonku na svetlé miesto a udržiavajte substrát mierne vlhký.

Najlepší a najspoľahlivejší spôsob, ako si šuškardu ľahko namnožiť alebo po mnohých rokoch omladiť, je delenie starších trsov.

K deleniu by malo dôjsť ideálne skoro na jar, ešte skôr, než začne rastlina naplno rašiť. Opatrne vyryjte celý trs a zhluky hľúz rozdeľte ostrým nástrojom tak, aby každá oddelená časť mala aspoň jedno životaschopné očko.

Rozhodne! Šuškarda je skvelá na rez. Jej neopozeraný vertikálny tvar a žiarivá farba nádherne oživia každú letnú kyticu.

Vo váze navyše vydrží veľmi dlho svieža. Na rozdiel od iných kultivarov ale pri tomto nie je vhodné jej dlhé kvety sušiť, preto si jej úžasnú krásu užívajte ideálne čerstvú.

Najčastejším dôvodom zimného úhynu pri šuškarde prekvapivo nie je mráz (zvládne až -34 °C), ale nechcené premokrenie. Ak bola sadenica zasadená v ťažkej, nepriepustnej pôde, ktorá v zime nadmerne zadržiava vodu, jej hľuzy v chlade jednoducho zhnijú.

Ďalším bežným dôvodom býva to, že hľuzy cez zimu objavili hraboše a poslúžili im ako výdatná potrava.